Dobré sci-fi a zle sci-fi. Existuje veľa objektívnych spôsobov ako odlíšiť kvalitnú žánrovú tvorbu od, povedzme, menej hodnotných diel. V zásade však u každého ide o subjektívny pocit. Ruku na srdce: komu z vás sa aspoň raz nezapáčil kritikmi rozstrieľaný titul? Pre mňa je sci-fi dobré, ak je príbeh natoľko samonosný, že je možné si ho predstaviť aj v úplne iných podmienkach (napríklad v Hornej Dolnej v treťom dome zľava). Medzi takéto diela patrí aj kniha od Dana Abnetta – Stvořitel duchů.
Prvá kniha zo série o komisárovi Gauntovi bola zmesou príbehu hlavného ťaženia na svetoch sústavy Sabatt a spomienok na Gauntov život pred a počas pôsobenia v zboroch Imperiálnej gardy. Okrajovo bolo spomenuté založenie oddielu Gauntových Duchov pri zániku planéty Taniht.
Druhá kniha je naproti tomu sériou mini-príbehov alebo spomienok, v ktorých vždy vystupuje jeden z hlavnejších Duchov. Príbehy dokresľujú ich charakter a opisujú silné a slabé stránky. Spoločným podkladom je príprava na bitku o planétu Monthax.
Príbehy majú rôznu dĺžku a rôzne množstvo akcie. Najlepšie sú o Larkinovi, Milovi a Drodenovi. Ak vám mená Gauntovych mužov niečo hovoria, tak sa môžete tešiť aj na duchov: Mkoll, Corbec, Bragg, Caffran a Rawne.
Univerzum Wh40k je v prípade tejto knihy len kulisa, aj keď slušne prepracovaná a príjemná. Možno najvýstižnejší opis knihy by bol vojenské memoáre, z ktorých si akúkoľvek časť dokážem predstaviť v kontexte reálnych konfliktov, či už z dejín alebo súčasnosti.
Dan Abnett má schopnosť veľmi umne vytvárať scény so silnou atmosférou a ak patrite medzi obrazotvornejších jedincov, vaša predstavivosť sa postará o slušné divadlo.
Smrť a bahno (áno, bahno je tam vždy) sprevádzajúce Imperiálnu gardu má svoje čaro a Stvořitel duchů túto charizmu len prehlbuje.