Volanie Cthulhu je krátky no kultový príbeh od génia literárneho hororu. Temná atmosféra, ktorá človeka vťahuje od prvého riadku a nepustí do posledného písmena. Konštrukcia príbehu, jeho rozsah a interpretácia pôsobí absolútne realistickým dojmom. Núti človeka pochybovať o neautentickosti príbehu.
Lovecraft rozprávanie sa začína desivo-pravdivou myšlienkou, ktorá charakterizuje (nielen) tento jeho príbeh:
„Mám za to, že tou nejmilosrdnější věcí na světě je neschopnost lidské mysli usouvztažnit veškerý svůj obsah. Žijeme na poklidném ostrůvku nevědomosti uprostřed černých moří nekonečna a neočekává se, že se budeme vydávat daleko od břehů. Vědy, všechny do jedné napínající své síly vlastním směrem, nám dosud nezpůsobily větších škod; ale jednoho dne nám poskládání jednotlivých dílků vědomostí otevře tak strašlivé pohledy na realitu a na naši hroznou pozici v ní, že z tohoto zjištění bud propadneme nepříčetnosti, nebo se z vražedného světla stáhneme do klidu a bezpečí nového období temna.“
Hlavný motív predstavuje rukopis muža menom Francis Wayland Thurston. Delí sa na tri časti: Hrôza v hline, Rozprávanie inšpektora Legrassa a Šialenstvo z mora. Je v podstate akýmsi denníkom alebo zápiskami z Francisovho vyšetrovania na vlastnú päsť, ktoré malo odhaliť spoločného menovateľa medzi zdanlivo nesúvisiacim udalosťami na základe niekoľkých detailov. Odrazovým mostíkom sú poznámky jeho zosnulého prastrýka, uznávaného lingvistu, ktorý si myslel, že narazil na stopu doposiaľ neznámeho kultu alebo náboženstva. Postupne Francis odhaľuje nové a nové fakty poukazujúce na tajomnú entitu Cthulhu a spiace božstvá. Čím viac toho vie, tým radšej by na všetko zabudol. Nebudem písať podrobnejšie aby som náhodou niekoho neobral o prekvapenie.
Príbeh je temný ako noc, no zniesol by som aj o niečo drsnejšie zaobchádzanie s čitateľom. Je ale pravda, že som príbeh nečítal v prázdnom byte, o polnoci, za búrky.
Ak máte radi Lovecrafta je toto dielo povinnou jazdou.