Štvrtá kolekcia príbehov o Hellboyovi pokračuje v duchu tretej zbierky The Chained Coffin and Others a pozostáva z niekoľkých samostatných príbehov. Nie všetky sú smrteľne vážne a úvodný mikropríbeh Pancakes som zverejnil aj na tomto blogu.
Zbierka obsahuje osem príbehov, z ktorých každý je odlišný. Okrem obvyklého Lovecrafta nachádza Mignola inšpiráciu aj v anglických ľudových rozprávkach či nórskych legendách, ktoré sú zvláštne a osobité. Nezabudol pridať niekoľko vlastných nápadov na obohatenie použitého podkladu, ktoré prekvapivo dobre zapadajú do kontextu. Človek by nepovedal, že ten či onen prvok pôvodne do celku nepatril.
Krátke príbehy
Na Mignolovej práci je pre skutočného fanúšika, za ktorého sa pokladám, málo zlých vecí. Musím však pripustiť, že pri niektorých príbehoch z prvej polovice zväzku som mal pocit, že sa mi zlepili strany komiksu (raz sa mi to naozaj stalo) a ja som tak nedobrovoľne preskočil zásadnú dvojstranu. Príbeh nebol tým, čím by mohol byť a pôsobil skôr ako skica budúceho diela.
Niektoré z Hellboyových dobrodružstiev, ktoré už boli uverejnené, prechádzajú pred zaradením do tejto komiksovej série rozšírením a výsledky sú skvelé. Prečo to takto nerobia stále, mi nie je jasné.
Dlhé príbehy
Druhá polovica komiksovej zbierky obsahuje len dva príbehy The right hand of doom a Box full of evil, vďaka čomu je miesto na rozvinutie zápletky a mnoho zaujímavých scén. Okrem iného sa Mignola rozhodol naznačiť odpovede na otázku, ktorá mnohým z nás nedá spať: „Čo má znamenať tá kamenná ruka?“ či vložiť do nevinného komiksového diela texty skutočného okultného rituálu a existujúce mystické relikvie.
Záver
Slabšie príbehy sú v kontexte Mignolovej práce priemerné, no tie lepšie dokazujú, že autor ani zďaleka nevyčerpal svoj skutočný potenciál.