Prehrabujúc sa v kníhkupectvách som narazil na zaujímavé kúsky, ktoré by mohli zaujať aj Vás. Niektoré diela sú nové, no niečo je klasika, ktorú ste možno doteraz nepoznali alebo sa vám stratila z dohľadu. Medzi knižné tipy na Marec 2011 sa dostali: Kurt Vonnegut – Galapágy, Jan Kotouč – Příliš blízké setkání a Javier Marías – Keď som bol smrteľný.
Poznámka: Ku každej knihe je krátke zdôvodnenie (viac či menej objektívne), prečo si zasluhuje pozornosť.
Kurt Vonnegut – Galapágy
Popis: Rozprávač, duch nebohého Američana, ktorý milión rokov pozorne sledoval osudy ľudského rodu, spomína na „dávne udalosti“ roku 1986, na dávno minulú éru „veľkých mozgov“. Vtedy ľudia využívali svoj intelekt na podvody, na vymýšľanie klamlivých ilúzií a ukrutností. Najväčšiu chybu však urobili, keď vo svojej nedomyslenej chamtivosti dopustili ďalekosiahlu devastáciu prírody. Ľudstvo takmer vyhynulo, no zhodou okolností sa zachovala neveľká ľudská kolónia, izolovaná na súostroví Galapágy. Daň, ktorú ľudstvo muselo zaplatiť za prežitie, bola nesmierne vysoká… Galapágy nie sú umeleckou fikciou, ktorú treba chápať ako serióznu varovnú víziu ohrozeného ľudstva. Nejde efektný obraz apokalypsy, ktorej sa nemožno vyhnúť.
Prečo: Veď Vonnegut. Ale vážne. Koľko kráť za život má človek možnosť poučiť sa z vlastných chýb, ktoré ešte nespravil.
Jan Kotouč – Příliš blízké setkání
Popis: O mimozemskej rase Hunov ľudia vedeli len jedno: komunikácia s nimi prebieha cez vojnové lode – Hunovia totiž útočili na každého, kto sa priblížil k ich územiu. Komandér-poručík Vivian Evansová tomu nevenovala pozornosť, keďže ako nový taktický dôstojník na ľahkom krížniku Ardent mala dosť vlastných problémov. Všetko sa však od základov zmenilo, keď Ardent dostal rozkaz odletieť na materskú planétu Hunov, aby sa pokúsil s agresívnymi mimozemšťanmi nadviazať priateľský dialóg.
Jan Kotouč (1987) sa ako autor zameriava na subžánre military sci-fi a space operu, pričom väčšina jeho tvorby sa točí okolo konfliktov vo vzdialenej budúcnosti v sektoru Hirano. Prvou samostatnou knihu, Pokračování diplomacie (2009), vydal v Klube Julese Vernea, ďalší román, Tristanská občanská válka, by mal v tom istom nakladateľstve vyjsť v dvoch dieloch v priebehu roka 2011. Novela Příliš blízké setkání zvíťazila vo svojej kategórii v Ceně Karla Čapka 2008 a Edícia Pevnost prináša jej prepracovanú a rozšírenú verziu.
Prečo: Mladý a talentovaný autor vždy stojí za pozornosť. Ktovie. Možno sa z neho stane nový Asimov alebo Clarke.
Javier Marías – Keď som bol smrteľný
Popis: Javier Marías (1951) je jeden z najvýznamnejších a najprekladanejších španielskych spisovateľov. Dvanásť poviedok zbierky Keď som bol smrteľný ponúka čitateľovi možnosť nazrieť do tajných zákutí ľudskej mysle, odhaľovať jemné, no pritom hrôzostrašné nitky zločinov a pozrieť sa na náš svet „z druhého sveta“, keď máme možnosť vidieť všetko inak, kompletne. Javier Marías je dôsledný štylista, v jeho textoch je napätie, irónia, čierny humor a veľmi šikovne dávkovaný prídel hrôzy a strachu nielen z toho, čo nevieme, ale aj z toho, čo sme sa nechtiac dozvedeli.
Prečo: Do tejto zbierky som sa začítal stojac v kníhkupectve a zabudol som na čas. Odvtedy ma prenasleduje.