The Quantum Thief je veľmi zábavná a akčná hard sci-fi posthuman detektívka, kde zlodej musí ukradnúť vlastnú minulosť a kde sa na svet pozerá očami zločinca aj detektíva, bežných občanov aj bohov, ľudských strojov aj živých vesmírnych lodí. A kde absolútna smrť znamená, že vás vymažú z celej histórie.
Neznámy Hannu
Autor, Hannu Rajaniemi, je mladý fín, ktorý nieje v písaní úplný nováčik, no The Quantum Thief je jeho prvým vážnym pokusom o sci-fi novelu. Pred tým napísal niekoľko krátkych príbehov a nejakú tú dizertačnú prácu o teórii superstrún. Aj keď to s prvými dielami býva ošemetné a nie vždy sa podaria, Hannu, podobne ako Glukhovsky, vhupol do sveta vedecko-fantastickej literatúry vo veľkom. Vyšlo mu to natoľko dobre, že bol za rok 2011 nominovaný na Locus Award za najlepšiu prvú novelu. Určite k tomu prispel aj fakt, že mu jeho štúdium matematiky a fyziky poskytlo podklady pre tvorbu veľmi presvedčivého a zložitého technického pozadia príbehu. Ak máte zhruba 16 minút nazvyš, môžete si pozrieť rozhovor s autorom na youtube.
Kvantový zlodej
Ako názov neľútostne napovedá, ústredným hrdinom knihy je zlodej z ďalekej budúcnosti Jean le Flambeur, ktorý veľmi svojským spôsobom hnije vo väzení. Už ho to začína otravovať, keď sa objaví záhadná Mieli a s pomocou svojej pavúkolode Perhonen zlodeja zachráni. Nič nieje zadarmo a tak na oplátku musí Jean poslúžiť Mieli a jej zamestnávateľovi. Všetci svorne odlietajú na Mars, kde musí zlodej vypátrať svoje bývalé ja. Problém je, že si nič nepamätá a tak musí svoju minulosť vyskladať z veľmi malých kúskov veľmi veľkej skladačky.
…iné kvantové veci…
Hannu sa poriadne vybláznil, keď tvoril svet, v ktorom Jean le Flambeur vyčíňa. Z hľadiska univerza, v ktorom je príbeh zasadený ide o takzvanú posthuman éru, kde je dôležitá len myseľ. Pokiaľ existuje na nejakom médiu, človek nezomrie. Telá síce vyzerajú ľudsky, ale ide skôr o veľmi dômyselné stroje bežiace v používateľskom režime, ktoré slúžia ako nosiče vedomia. Keďže schopnosti takéhoto „nosiča“ môžu byť prakticky neobmedzené, Jean nemá absolútny prístup k zdrojom vo vlastnom tele a pre dobro spoločnosti má len práva obyčajného používateľa. Iba v jednom momente mu Mieli poskytne rootovský prístup a to sa potom dejú veci.
Okrem pomerne populárnych vychytávok ako používanie času vo forme platidla, či kopírovania myslí, prichádza autor aj novými konceptmi spoločnej externej pamäte fungujúcej ako komunikačné médium. V praxi to vyzerá tak, že ak sa chcete s niekym stretnúť, poskytnete mu prístup k umelej spomienke o dohodnutom mieste a čase. Ďalším pôsobivým nápadom je mechanická reinkarnácia v dvoch úrovniach. Keď miniete svoj čas, stáva sa z vás Tichý a ako myseľ osadená do stroja pracujete istý čas pre spoločnosť. Po odpracovaní sa vraciate do normálnej existencie. Vzhľadom na autorovo pozadie som bol nútený uvažovať, koľko z jeho výmyslov sú len produkty jeho fantázie a koľko z nich sa zakladá na reálnych možnostiach.
…a kvantový koniec
Jediné, čo sa trocha obohrá je prívlastok „kvantový“ na každý druhý jav alebo predmet. Čo nieje kvantové je aspoň „q“, čo je prekvapivo skratka pre „quantum“. Ale koniec koncov, je to The Quantum Thief. Príbeh sa po pomerne kľudnej prvej polovičke poriadne rozbehne a nechýbajú prekvapivé odhalenia, divoká akcia a samozrejme otvorený koniec, keďže ide o prvý diel pripravovanej trilógie…