Zrejme ma baví kupovať knihy označované ako bestseller a na vlastnej koži skúšať, či sú naozaj také dobré ako sa o nich tvrdí. V súvislosti s tým ma napadlo označenie literárny masochista. Aj kniha Priechod od Justina Cronina bola výdatne propagovaná. Venoval som jej pár momentov a po prečítaní popisky, som si povedal, že to bude ďalší Resident Evil. Mýlil som sa. Priechod je kniha s množstvom originálnych nápadov, so známymi motívmi v novom prevedení a napriek občasnému gýču je to vo výsledku vyvážené čítanie o ľuďoch a ich nádejach v postapokalyptickom svete. A je to akčné a o upíroch.
Donekonečna recyklovaná téma upírov v tých najrôznejších podobách sa na knižnom trhu objavuje neustále. Z času na čas sa objaví niečo významnejšie, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. V súčasnosti vládnu predovšetkým pekní a prevažne milí upíri. To je jedna strana spektra. Stokerov pôvodný Dracula, hoci nebol metrosexuál ani filantrop, stále vyzeral ako človek no bol podstatne nebezpečnejší – toto je akási šedá, východisková zóna. A tu prichádza Justin Cronin. Jeho tvorovia sa najviac približujú upírim mutantom z Blade 2, prípadne degenerovaným upírom z Daybreakers. Ľudí pripomínajú len vzdialene, sú krvilační, organizovaní, agresívni a svietia.
Tento prístup sám o sebe veľa nezmôže pokiaľ autor príbeh nepodá čo najoriginálnejším spôsobom. Cronin si vybral veľmi zvláštne nástroje a dej knihy je prerozprávaný z pohľadu niekoľkých rôznych postáv, rôznych dejových a rôznych časových línií. Kto čítal moje staršie recenzie, vie, že už dve dejové línie sú pre mňa strašiakom. Tu ich je v určitom bode knihy mnohonásobne viac. Napriek tomu sa autor vo svojom príbehu nezamotáva, nestráca dych a nerobí chyby. Ak sa niečo nevysvetlí, nie je to vaša nepozornosť, ale jeho zámer. Mňa to zmiatlo a pár krát som sa v knihe vracal, moja nepozornosť pri čítaní sa však prejavila len pri drobnostiach.
Zaujímavé je ako autor mieša nielen sci-fi s reálnym svetom, rôzne časové osi a dokonca pridáva knihe aj určitý duchovný rozmer vďaka jednej z hlavných postáv, ktorých je tam mimochodom požehnane. Dalo by sa to vlastne nazvať sociálnymi špagetami. Plný tanier ľudských osudov poprepletaných jeden cez druhého. Tieto postavy sú plastické, majú svoje motívy, neobjavujú sa náhodou a autor si dal tu námahu a každej vypracoval rodokmeň a bezostyšne tým čitateľa otravuje. Na začiatku mi to liezlo na nervy, no malo to svoj zmysel.
Autor má jednu nepríjemnú vlastnosť. Spoileruje vetami typu: „A to ešte nevedel…“. V inej knihe by to zostalo bez povšimnutia, no už hrou s časovými líniami sem tam odhaľuje viac, ako by bolo treba. Napriek tomu je kniha veľmi dobrým čítaním schopným pohltiť človeka.
Dodatok: Oznámené boli dve pokračovania knihy – Dvanástka a Mesto Zrkadiel. No skôr ako sa ich dočkáme v slovenskom preklade pravdepodobne uvidíme sfilmovanú verziu prvej knihy, ktorej producentom bude Ridley Scott.
Knihu si môžete zakúpiť na Gorila.sk.